Ocitol som sa na druhej strane vzťahu učiteľ-žiak. Pred začiatkom letného semestra som bol plný nadšenia a elánu. Naštudoval som si prednášky, aby som vedel svojim zverencom pomôcť, keď bude treba, vypísal som konzultačné hodiny a so zvedavosťou som čakal, aké to vlastne je byť učiteľom. Mám za sebou dva semestre. Počas tohoto času mi moja pozícia pomohla objaviť niekoľko doteraz skrytých skutočností. A o nich by som sa rád s vami podelil. A teda najmä s tými, ktorí stále študujú.
Odpisovanie
Hneď pri prvej malej písomke som bol šokovaný, aké priehľadné a viditeľné sú rôzne pokusy o poštové služby, bruchomluvectvo alebo posunkovú reč. Až vtedy som si uvedomil, ako smiešne som musel vyzerať pred pár rokmi, keď som sám s nenápadným výrazom v tvári posúval malý papier po lavici smerom k susedovi.
Zároveň som si ale uvedomil, že nechcem byť despota a tak som drobné prehrešky ignoroval. Ak by som to totiž nerobil, asi by som musel väčšinu študentov vyhodiť. A aj preto mi bolo ľúto, keď som videl, ako si študenti kocom semestra posúvajú už vypracované písomky a doslovne ich opisujú.
Preto, študenti, nezabúdajte, že zorný uhol dozorkonajúceho je ďaleko širší, ako sa vám môže zdať. Ak sa vám zdá, že vyučujúci váš ťahák či nakúkanie cez plece na susedov papier nevidí, je to pravdepodobne iba jeho zhovievavosť. Zároveň vám radím, buďte k vašim vyučujúcim slušní. Ak zistíte, že vyučujúci drobnosti prehliadne, neskúšajte zájsť príliš ďaleko.
Vzťahy medzi študentmi
Veľmi zaujímavé bolo sledovať, ako sa vzťahy medzi študentmi počas roka menili a vyvýjali. Na prvom cvičení sa len veľmi nesmelo predstavovali, no postupne sa nejako pozoskupovali podľa rôznych typov a charakterov a vytvorili sa medzi nimi pekné priateľstvá. Niektoré takéto skupinky boli charakteristické hlukom, iné zase neuveriteľnou mlčanlivosťou. Som človek, ktorý rád pozoruje ľudí a pozorovania som sa mohol za posledný rok naozaj nabažiť.
Vzťah študent-vyučujúci
Takisto si z posledného roka odnášam zaujímavú skúsenosť ohľadom môjho vzťahu so študentmi. Keďže to boli moji prví študenti, nedokázal som zabrániť tomu, aby mi akýmsi spôsobom prirástli k srdcu. Pravdepodobne si sami ani neuvedomujú, aké špeciálne miesto v mojom živote zaujali. Pre nich som bol jeden z mnohých, ktorí ich na škole neustále niečím zamestnávali, no oni sú pre mňa Prví. A keďže vekový rozdiel medzi nimi a mnou je malý, väčšinou som ich bral ako kamarátov. Je to veľmi zvláštny pocit balansovať na hrane medzi kamarátstvom a učiteľstvom. A najmä vtedy, keď si človek nie je istý, ako vzťah vníma druhá strana. Obávam sa, že pre nich som bol hlavne cvičiaci. Keď sa nad tým tak zamýšľam, asi som to zobral príliš osobne. Ale neľutujem, bolo to veľmi milé.
Na záver by som sa chcel poďakovať tým, ktorí mi tieto dva semestre spestrili a spríjemnili. Nechcem byť sentimentálny, ale budete mi chýbať.